O vedomejšom pohybe a meditáciách

Veľa krát som už počul, že sa všeobecne ľudia málo hýbu. Majú málo pohybu. Nechodia si zacvičiť, nehrajú nejaký ich obľúbený šport a preto sa ich telá môžu cítiť menej štastne. Tieto tvrdenia môžu síce popisovať zovšeobecnenú realitu našej spoločnosti, ale nikdy mi nepriliši ako niečo čo ľudom v tomto smere pomôže. Skôr to veľakrát môže vytvárať podhubie k výčitkám a sebaobvinovaniu.
Mňa skôr vždy inšpirovalo sa viacej zaujímať o príčinu. Tých môže byť v tomto prípade samozrejme nekonečné množstvo, ale ja vám dám jedno vodítko, ktoré vám možno práve teraz zapasuje. Aby ste sa mohli hýbať viac, skúste sa najprv hýbať menej.
Viete teraz odhadnúť kde je väčšina vašej pozornosti?
Mne sa veľa krát stáva, že ju mám zaparkovanú práve v konceptuálnej alebo ak chcete premýšľajúcej mysli. Ale zaparkovaná nie je práve najlepší výraz, skôr to tam často krát vyzerá ako na nemeckej dialnici, kde sa dá ísť neobmedzenou rýchlosťou. Jej jednou z esencií je teda pohyb. Všimol som si, že mi to formuje kvalitu môjho vnímania. Vytvára vnútorný nepokoj a akýsi návyk. Návyk hýbať sa, ale bohužiaľ nie v tele, ale mojím premýšlaním. To častokrát formuje aj moje rozhodovanie. Radšej si pustiť seriál na Netflixe ako by som mal ísť na prechádzku.
Preto keď si to všimnem a mám pocit, že toho pohybu je už priveľa, dám si ako Neo v Matrixe červenú pilulku, čo v tomto prípade symbolizuje meditáciu. Meditácia prináša priestor a nepohyb, ktorý je pre naše bytie uplne esenciálne vyživovátko. Až potom keď mám tento nepohyb vyživený v tele a zároveň si dobijem dostatok energie, tak si telo “klasický” pohyb, o ktorom tak všetci básnia aký je pre nás dôležitý, samo vypýta. Úplne prirodzene, bez tlačenia a s radosťou.